Články

Dni v karanténe III

            Bol štvrtok 12. marec 2020, keď sa k nám dostala informácia o zatváraní škôl z dôvodu zabrániť šíreniu vírusu COVID – 19 alebo pre niektorých jednoducho koronavírusu. Väčšina žiakov to brala ako prázdniny a pre nás maturantov to znamenalo odloženie písomných maturít, ktoré nás čakali doslova len o pár dní. Avšak, čo sa stane, ak sa z prvoplánovej dvojtýždňovej karantény zrazu stane karanténa trvajúca vyše mesiaca, ktorá zmení životy mnohým ľuďom?          

            Osobne som nepatrila medzi tých, ktorí sa tešili na tieto „prázdniny“. Patrila som k tým študentom - maturantom, ktorí chceli už mať písomné maturity čo najskôr za sebou, a dokonca ja som sa na ne ešte aj tešila. Preto ma už pri slovách karanténa a odloženie písomných maturít striaslo. Rovnako sa mi nepáčila predstava, že budem musieť byť zatvorená doma, keďže už začínalo byť vonku príjemne teplo. A nebyť môjho šteniatka, tak sa doma z toho  zbláznim. Práce nikde a aj moje hobby vyžadovalo materiál, ktorý som si nemohla kúpiť. Už ma ani hranie videohier toľko nebavilo. A čo mi najviac chýba, sú moji kamaráti, s ktorými teraz nemôžem byť, ešte že existujú sociálne siete.

            Rovnako mi „nevoňala“ domáca výučba. Keď som niečomu nerozumela, tak som sa nemohla iba jednoducho spýtať, poradiť sa, ale na veci som musela prísť sama. No aj napriek stresu to malo aj svoje pozitíva. Zistila som, že keď chcem, dokážem aj nemožné. 

           Prešiel prvý týždeň, už sa blížil koniec druhého, učitelia nám zadávali úlohy a my sme ich, väčšina, pilne plnili, keď nás zarazila ďalšia informácia – karanténa je až do odvolania a ruší sa externá časť maturít. Opäť sa väčšina potešila, veď sa práve zbavili stresu, no vznikla otázka, čo teraz? Nebudú na nás ešte väčšie nároky pri ústnych?

            Život však išiel ďalej aj napriek domácej výučbe. Vzhľadom na to, že som mala pred sebou aj praktickú maturitu, ktorá v tom momente ešte zrušená nebola, rovnako ako moji spolužiaci som sa venovala práve jej teoretickej časti. Pre mňa osobne to bolo celkom stresujúce, veď som sa nemohla poriadne s nikým poradiť, keďže dohady na diaľku nie sú vždy jednoduché. Avšak aj to sme zvládli a tešili sa už len z tých malých zadaní a pripravovali sa na ústne… pripravovali až do dátumu 23. apríla, kedy prišla, pre nás maturantov, asi najdôležitejšia informácia – ruší sa aj interná časť maturít. Nebudem klamať, plakala som od šťastia, lebo som sa bála, ako ju zvládnem iba z domácej prípravy. A nepochybujem o tom, že na tom boli rovnako alebo minimálne podobne aj moji rovesníci.

            Čo ma však v tomto prípade mrzí najviac? Asi najmä to, že sme v škole už posledný rok a spoločne si nevychutnáme naše posledné zvonenie, naše posledné posedenie v triede, ani rozlúčku s učiteľmi, spolužiakmi a mladšími ročníkmi, neprecítime tú radosť z úspešnej skúšky, a samozrejme, aj ten stres by mal niečo do seba.

            Aj keď nič ešte neskončilo, pevne dúfam, že táto kríza už nebude mať dlhé trvanie a opäť sa vrátime do rovnakého, avšak dovolím si povedať, že príjemnejšieho kolobehu života a už sa takáto alebo aj horšia kríza nebude nikdy viac opakovať. No niečo nás naučila. Naučila nás ceniť si život, priateľov, dokonca aj obyčajný všedný deň, pretože nikdy nemôžeme vedieť, čo sa prihodí a aká informácia nám môže navždy zmeniť naše životy.

                                                                                                         Simona Jakubíková, IV.C